Test YUKI 250 V3

Po prvý raz som toto zaujimavé vozidielko videl v marci na výstave Motocykl v Prahe. Vtedy bolo na podstavci a sedeli na ňom vyzývavo sa tváriace mladé slečny. Neskôr, na výstave v Bratislave, som si naň sadol a o pár mesiacov sme ho dostali na test.

Zoznámenie

Vyššie zámerne pišem „zaujimavé vozidielko“, lebo dizajnovo je natoľko originálne, že ho niet s čim porovnať. Posed je podobný ako na čopri, kapoty sú ako z jogurta a podvozok je zo skútra. A nie je to žiadny trpaslik, rázvor kolies je 1500 mm, takže V3 je dlhá ako týždeň pred výplatou a vďaka slušným padákom a stupačkám je širšia ako väčšina motoriek. Predné koleso je osemnásťpalcové a je na ňom stovka pneumatika, zadné má pätnásť palcov a stopäťdesiatku gumu. Aj objemom motora táto V3 predbieha väčšinu skútrov – pod kapotami pracuje dôkladne schovaný kvapalinou chladený štvordobý jednovalec s objemom 244 cm3, ktorý dáva výkon 10 kW pri 6500 otáčkach a krúťak 17,6 Nm pri 7500 ot./min. Tie sa prenášajú na zadné koleso cez klasickú automatickú odstredivú spojku. Veru tak, žiadne kvaltovanie, iba absolútna pohodička ako na skútri...

Rádio!

Áno, na vé-trojke môžeš počúvať klasické rádio, svoje obľúbené mp3, ale aj kazety. Reproduktory sú schované pod nádržou a kapotážou, zvonka ich nie je vôbec vidno. A majú slušný výkon, na maxime revú ako o život, ale aj trochu skresľujú. Ovládanie týchto funkcii zabezpečuje niekoľko dostatočne veľkých a prehľadných tlačidiel na nádrži. Rádio chytá frekvencie na AM a FM vlnách, ladenie je automatické. Občas vypadáva signál – na motorke nie je nikde viditeľná anténka, možno preto. Mp3 prehrávač funguje cez USB vstup, do ktorého je potrebné napojiť osobný mp3 prehrávač s pesničkami. Kazetový prehrávač je klasický, ako v autorádiu, má aj funkciu autoreverse. USB vstup a kazetový prehrávač sú schované pod ovládacimi tlačidlami, pristup k nim je cez výklopný panel.

Jazda

Štartovať motor sa dá tradične až pri držani jednej z bŕzd a so sklopeným bočným stojanom. Ten má na pristrojovke aj svoju kontrolku, čo je dobrá vec. Motor na voľnobežných otáčkach beži tichúčko, pri väčšom okolitom hluku ho vôbec nepočuť ani necitiť. Ak po predchádzajúcej jazde nebolo vypnuté rádio, tak pri zapnuti zapaľovania automaticky zapne na rovnakej hlasitosti. Počas štartovania motora sa na chviľu vypne, aby bolo počuť motor. Zohrievanie má priemernú dĺžku. Ako som spominal, bočák musi byť sklopený (čo je pri variátore logické), takže buď si zatiaľ posediš na motorke,alebo ju hodiš na hlavný stojan. A to je maturita. Ja som to radšej robil s pomocnikom, lebo samému sa mi to nepodarilo. Teplomer chladiacej kvapaliny je priamo na pristrojovke, takže hneď je viditeľné, kedy možno vyraziť. Okrem neho je tam samozrejme tachometer, zopár bežných kontroliek a aj palivomer. Ten funguje dosť spoľahlivo a presne. Hneď vedľa neho je nenápadné, ale veľmi užitočné tlačidlo – výstražné smerovky. A sú tu aj digitálne hodinky, ktoré za slnečného svetla vôbec nevidno.

Tak pootočim rukoväťou a smerujem rovno do mesta. V3 s prehľadom razi vpred. Z križovatky sa to dá odpichnúť ľavou zadnou na prvom mieste, ale iba za predpokladu, že ešte počas červenej sa dalo dostať pomedzi autá až k čiare. Lebo do širky je to statný stroj, vytŕčajú najmä padáky a stupačky, preto sa nie vždy dá v kolónach predierať vpred. Pruženie je dosť tvrdé. Na rozbitých mestských cestách dáva rany do zadku, ale o to vhodnejšie je po opusteni mesta, keď sa dostaneš na cesty, po ktorých sa dá tomu dávať okolo 80 – 100 km/h, čo je pre tento stroj optimálna rýchlosť. Maximálka je kdesi málo nad 100 km/h, ale V3 sa citi oveľa lepšie okolo tej deväťdesiatky. V bežnej mestskej a medzimestskej premávke to znamená, že s prehľadom predbehneš väčšinu áut a nebudeš nebezpečne predbiehaný. Odpich z miesta je razantný, veď na stovku sa dostaneš okolo desiatich sekúnd. Motor svoju prácu odvádza dobre a nenamáha sa. Na predbiehanie stači mierne pootočiť rukoväť, žiadne obtáčanie do nemoty. Ovládanie 164 kg ťažkého stroja je ľahké, ťažisko je nizko a navyše sa to dá slušne klopiť. Na takúto jazdu sa dobre a rýchlo zvyká. Posielam veľkú pochvalu konštruktérom za brzdy. Obe sú kotúčové, vpredu dvojpiestik a vzadu jeden piestik. Pracujú bezchybne, dá sa na ne spoľahnúť. Zo 40 km/h som zastavil na zhruba deviatich krokoch (cca 6,3 m) a zo 60 km/h na asi sedemnástich krokoch, čiže asi po 11,9 metra. Obebrzdové páčky sú nastaviteľné.

Von z mesta!

Áno, V3 nie je stavaná iba na jazdu v meste. Po práci zober ruksak, polovičku a choďte sa niekam okúpať, najesť alebo choďte na ryby. Dobre sa povozite a bude vám pri tom hrať rádio, čo je fakt ukrutná pohodička... Spolujazdec, pokiaľ to nie je dvojmetrový stokilový chlap, sa má dobre. Na držanie má k dispozicii dve madlá po bokoch a jedno za sebou. Stupačky sú na dobrom mieste, ale chýba im nejaká gumová plocha, aby sa z nich noha nezošmykla ani pri daždi. Tvrdé zadné pruženie si pri jazde so spolujazdcom zvykne sem-tam isť na doraz, ale to iba na väčšich nerovnostiach. Motor zvláda dvoch ľudi v pohode – na vidieckych cestách sa perfektne povozite. Trošku mi pri takýchto výletoch vadila absolútna absencia akýchkoľvek odkladacich priestorov. Nikde nič, ani pred jazdcom, ani pod sedlom. Riešiť sa to dá kúpou originálneho prislušenstva alebo všetko vláčiť v bunde a v ľadvinke ako ja. Aspoň malý priestor na mobil a peňaženku kdesi na nádrži by bol priam dokonalý! Po peknom výlete treba tankovať. V tomto pripade to je ľahko zvládnuteľná vec, spotreba sa pohybuje od 3,6 do 3,9 litra na stovku. Nádrž má 12 litrov, z nich sú asi tri litre rezerva. Keď minieš aj trošku z nej, tankovať budeš približne každých 240 – 260 km. Palivomer ukazuje stav nádrže presne, ručička klesá postupne a nemá odchýlky. Na tomto mieste musim spomenúť tankovaci otvor. Ten je pod výklopným vekom, ktoré sa ťažko zatvára (chce to cvik a trochu hrubej sily). Pokiaľ sa pozabudneš a pri otvorenom viečku otočiš riadidlá doprava, odraziš ho. Takže na to treba dávať pozor. Všetky svetlá sú dobre viditeľné aj za ostrého slnka, čo prispieva k bezpečnosti. Najmä smerovky je dobre vidieť a veľké koncové svetlo je vo vnútri dobre štrukturované, takže vytvára dojem, akoby tam svietili moderné led diódy. Predné svetlo bez problémov zvláda nočné presuny, aj diaľkové svieti pomerne slušne.

Záver

S praktickými a šikovnými vecami sa lúči ťažko. Tak som sa aj ja zmieril s tým, že po odovzdani V3 budem musieť po meste zase kvaltovať a nebude mi hrať rádio. Úprimne uznávam, že vo mne zanechala dobrý dojem. Z dielne Yuki je to vlajková loď, teda najdrahši model. Jeho cena je 99 990 Sk, za ktoré dostaneš imidžové vozidlo, ktoré nie je tuctové a bude ti každý deň slúžiť a robiť radosť. O jeho imidžovosti svedči aj to, že na ňom jazdi aj prvý slovenský čierny bača Ibi Maiga.